Na základe novely zákona o ovzduší môžu samosprávy na Slovensku zriaďovať nízkoemisné zóny. Prečo sa to tak ešte nedeje?
V rámci programu Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike chce štát použiť vjazd do nízkoemisných zón ako lákadlo pre všetkých, ktorí o elektromobile premýšľajú, alebo ho vlastnia. Táto výhoda však ešte dlho bude len fiktívnou, pretože momentálne nízkoemisné zóny na Slovensku prakticky neexistujú.
Na čo slúži zóna?
Nízkoemisná zóna by v meste mala vyhradiť oblasť, do ktorej budú mať povolený vstup len vozidlá určitej emisnej triedy. Tento krok by mal viesť nielen k ochrane ovzdušia, ale aj životného prostredia a zdravia obyvateľov. Cieľom by malo byť vytlačenie starých vozidiel, ktoré do ovzdušia vypúšťajú viac škodlivých splodín než novšie typy áut z centier obce.
Konkrétne pravidlá zóny si môže regulovať samospráva podľa vlastného uváženia. Mesto si môže určiť, či do svojho centra alebo vybranej zóny pustí len autá od určitého roku výroby a zvyšné budú musieť hľadať parkovanie v blízkom okolí, prípadne pustí všetkých, ale staršie ročníky si za vstup priplatia. V zahraničí je tento trend bežný, Londýn takto funguje už viacero rokov, Paríž a Kodaň tiež.
Ako prvá prišla Žilina
Žilina sa ako prvá rozhodla zaviesť nízkoemisné zóny, limit pre vstup do historického centra mala byť emisná norma EURO 3. Lokalita okolo Mariánskeho námestia, Farských schodov, Horného a Dolného valu a Národnej ulice mala byť ohraničená rampami, a autá vyrobené pred rokom 2000 by teda ostali mimo centra. Všetko však ostalo len v štádiu rokovaní a úvah a žiadna novela alebo VZN, ktoré by pevne zakotvilo pravidlá nízkoemisnej zóny sa dodnes nerealizovali. Vstup do historického centra je pre vozidlá spoplatnený formou daňového poplatku – môže sa platiť ročne čím nelimituje počet vjazdov. Platiť si musia napríklad doručovateľské služby alebo zásobovacie vozidlá, pričom VZN sa pozerá na vstup do centra ako taký, nerieši emisné normy. Žilina teda skôr reguluje vstupy do centra, čo nemožno za nízkoemisnú zónu považovať, no je to určite krok vpred. Z dostupných informácií vieme, že o myšlienke zón sa bavili aj v Košiciach, kde dokonca zvažujú či rozšíriť pešiu zónu v centre alebo nie. Bratislava ako hlavné mesto trpiace zápchami a znečisteným ovzduším začala zóny riešiť na konci tohto roka. V praxi by pravidlá platili od roku 2020 a k tejto téme prichystáme aj samostatný článok.
Prečo to u nás nejde?
Na Slovensku je záujem samospráv budovať nízkoemisné zóny malý. Dôvodom však nemusí byť lenivosť, ale skôr nedoriešená parkovacia politika mesta, prípadne iné medzery v doprave – nedostatočné pokrytie oblasti linkami MHD, chýbajúce cyklochodníky alebo chodníky pre peších. Ak zamedzíme vstup niektorým autám do centra, nájdu si parkovacie miesto mimo neho, kde bude automaticky toto miesto chýbať niekomu, kto na ňom zvykol parkovať. Prípadne budeme evidovať nedostatok parkovacích miest tam, kde dovtedy kapacity stačili. Doprava v meste musí byť naozaj doriešená, aby mohla limitovať alebo obmedziť niektoré vozidlá. Nestačí len povedať vy môžete, vy nesmiete. Ak chceme, aby ľudia v centre viac používali vlastné nohy alebo bicykle, treba dobudovať chodníky alebo parkovacie miesta na bicykle, prípadne nabíjacie stanice pre elektromobily, ktoré by do zóny mali mať povolený vstup.
Dobudovanie záchytných parkovísk je tiež základom dobrého fungovania zóny. Parkovacia aj dopravná politika musí byť pripravená reagovať na všetky situácie, ktoré by zavedenie zóny prinieslo.
Odborníci navyše tvrdia, že malá zóna, malý efekt. Limitovať jedno historické námestie neprinesie výrazný účinok, ktorý by ovzdušie v našich mestách potrebovalo. Stále nám ostanú križovatky alebo obchodné centrá, kde sa to bude autami priam hýriť, a smogom tiež. Veď výfukové plyny a majiteľov týchto áut nemôžeme hľadať len v historických centrách, ale aj v centrách nákupných. Na druhej strane, zavedenie aspoň malej zóny by viedlo ľudí k zmene postoja k životnému prostrediu a k zamysleniu sa nad tým, akou cestou by sa hromadná či osobná doprava mala začať uberať.
Bude pre elektromobily vstup výhodou?
Ak teda má byť pre elektromotoristov bod z Akčného plánu podpory elektromobility na Slovensku motivačný, musí sa jeho časť o vstupe do nízkoemisných zón začať uberať iným smerom. Musí sa začať prakticky realizovať, inak elektrickým autám a ich majiteľom žiadne benefity neprinesie. Zrejme sa aj naše mestá budú musieť akčnejšie pozrieť na stav svojich ciest a kapacitu parkovania, a až potom riešiť obmedzenia. Príkladom nám môže byť veľká Praha, ktorá nízkoemisné zóny odložila do času dobudovania a sprevádzkovania Pražského okruhu. A ako budú zóny fungovať v Bratislave uvidíme až ďalší rok.
Povinnosť budovať nabíjačky v budovách
