Dá sa vyrobiť palivo, ktoré má prakticky nulové emisie a ešte z morskej vody? Áno, dá, čítajte ďalej.
O vodíkovom palive nepočujeme prvý raz. Najčastejšie sa vyrába zo zemného plynu, presnejšie z metánu, ktorý zemný plyn v sebe obsahuje. Je však možné vyrobiť ho aj z čistejšieho zdroja, a to z vody pomocou jednoduchej chemickej reakcie elektrolýzy. Zapnime v hlave stredoškolské vedomosti a pripomeňme si, že treba do roztoku vložiť dve elektródy a nechať nimi prejsť elektrický prúd. Na jednej elektróde sa nám zachytí kyslík, na druhej vodík.
Problémy robila samotná voda
Problém je však v samotnej vode, na výrobu vodíka nesmela byť slaná, ale vyčistená. Soľ zo slanej vody sa totiž zachytávala na elektródach, rozožierala ich a znižovala ich životnosť, čo predstavovalo ďalšie náklady na celý výrobný proces. Ak sa mal vodík vyrábať zo sladkej vody, bolo treba slanú vyčistiť a výroba musela rátať s ďalším krokom, ktorý navyše aj niečo stál.
Riešenie sa našlo – elektróde pridali povlak
Nová technológia si dala za cieľ vyrobiť vodík z morskej, lacnej vody. Podarilo sa jej to. Vyšpekulovala systém tak, že jednu elektródu pokryla povlakom, vďaka ktorému ju soľ tak rýchlo nezničí. Bez novej ochrannej vrstvy dokázala fungovať približne 12 hodín, s touto vrstvou však vydrží v morskej vode až 1 000 hodín. Elektródou vďaka predĺženej životnosti môže prechádzať vyšší elektrický prúd a tým je výroba vodíku efektívnejšia a rýchlejšia.
Bude oceán slúžiť ako baterka?
Vodíkové palivo je lukratívne pre viacero oblastí, nielen pre automobilový priemysel. Ukazuje nám spôsob, ako vyrobiť energiu z obnoviteľného zdroja. Navyše pri celom procese vzniku energie sa uvoľňuje zároveň aj kyslík, takže využitie by mohli nájsť tiež potápači. Budúcnosť vodíkového paliva si vieme predstaviť aj na poháňanie lodí a ponoriek. V Nemecku poháňa vodík dokonca osobný vlak. Vodíkové vlaky majú vyriešiť problém tratí, na ktorých nie je stále elektrina, no alternatívny pohon by mal byť čo najviac ekologický.
A kedy to bude u nás?
Autá na vodíkový pohon sme si mohli všimnúť na rôznych autosalónoch, v zahraničí už jazdia, hoci nie masovo. Širšiemu využitiu tohto paliva v aute stále bránia viaceré faktory, najmä pomerne vysoká cena vozidla a nedostatok možností tankovania paliva. Výrobcovia stále pracujú a posúvajú celú technológiu dopredu, takže sa nemusíme báť a o pár rokov určite stretneme tieto autá aj na našich cestách – alebo ich budeme parkovať vo vlastnej garáži.
